Chaos s webom

Ufffff

Po ročnej prevádzke došlo na zmeny…

Výber webhostingu

Teraz som si naozaj užil posledných pár týždňov. Teraz nemám na mysli iné, osobnejšie a dôležitejšie okolnosti. V súvislosti s ročným výročím web stránky som jej chcel dopriať viac miesta. Pustil som sa do pátrania, nakoľko pôvodný webhosting (Zoznam web) flexibilitou neprekvitá, jeho ponuka končí na 500MB. Odkázali ma na reálneho poskytovateľa tejto služby, teda Active24 (pôvodne servery.cz… konsolidácia trhu sa prejavuje aj tu).
Síce som s nimi nemal zlé skúsenosti, všetko chodilo ako malo a dostatočne rýchlo. Lenže sa to prejavuje aj na cene, ktorá je pri väčších kapacitách niekde mimo. Oproti tomu som našiel množstvo iných hostingov so širšou ponukou služieb (funkcií ako SSL, cron a pod.), za menej peňazí. Povedal som si, treba to vyskúšať. Skoro som skončil na pipni.cz, lenže historky o nedostatku miesta na fórach ma odradili. Okrem toho, upgrade z 500MB na 750MB by ma nevytrhlo (za rok som už na skoro 400MB a to ešte čakáme Habakuka…).
Rozhodnutie padlo na podporu slovenského podnikania. Websupport.sk. Bolo mi jasné, že idem od veľkej firmy k malým podnikateľom registrovaným niekde v malom mestečku na Slovensku: ale veď takto by to malo aj fungovať, nie? Ústretovejší prístup a teoreticky neobmedzená kapacita.
Pokračovať v čítaní „Chaos s webom“

19.8.2005: ZTZ 2005

Zlatý Televízny Zub 2005
Slávnostné vyhlásenie tohto významného, priam sa odvažujem tvrdiť najvýznamnejšieho ocenenia tvorcov náučno-populárno-romanticko-dobrodružných relácií, sa odohralo v jeden príjemný a slnečný piatkový večer.
Po siahodlhých prípravách, komplikovanej logistike, pri nadštandardnom utajení a nasadení všetkých zúčastnených, sa nám podarilo nadmieru úspešne zvládnuť bohatý program, dokonca aj s neplánovanými dodatkami. Pozdravujeme aj všetkých, ktorí sa zúčastnili iba na diaľku a pomohli aspoň točiť mlynčekom za dobré počasie (Anči, Noro aj s ťavami). Chcel by som poďakovať aj Ďurimu za to, že sa mu z Tibetu podarilo zorganizovať aj svoj vlastný príchod na oslavu, dokonca tak, že sa odtiaľ nemusel ani pohnúť. Ak tomu náhodou nerozumiete, rozhodne si pozrite fotky:
47|1||

Ako sa patrí na správnu akciu, na konci sú aj titulky, kde by som chcel poďakovať:

  • Ľubke – za modelovanie fantastickej hlavnej ceny a budenie ráno po nočnej práci
  • Sýkorke – za obrovské množstvo nápadov a e-mailovú organizáciu
  • Andrei – za nevysýchajúci zdroj bonmotov a zháňanie a dodávku materiálu
  • Máriovi – za vysokú angažovanosť, zháňanie materiálu a číslic, a v neposlednom rade za správne určenie mier oslávenkyne a mizerný odhad jej veku
  • Jane – za zvýšenie umeleckej hodnoty nášho hudobného prejavu o 200% a zvládnutie akademikov pri voľbe víťaza
  • Radovi – za promptné vybavenie nočnej pyrotechniky a zhostenie sa úlohy kameramana večera
  • Tomášovi – za prípravu techniky, fotky a najmä „upratanie“ oslávenkyne v inkriminovanú hodinu preč z domu (vďaka patrí aj všetkým ostatným rodinným príslušníkom!)
  • Jakubovi – za prekonanie samého seba a oblečenie si pionierskej šatky (mno, veď chcel ísť večer von…)
  • Ďurimu – za obetavé obetovanie vlastného brata pre účely show
  • Martinovi – za to, že sa obetoval a nechal vyobjímať namiesto Ďuriho (hádam to nebola až taká obeť :-))
  • Norovi – za ponuku dodávky tiav a nočné spojenie s Mekkou
  • Anči – za podporu a vyverklíkované počasie
  • a…
  • samozrejme Simone – za bravúrne zvládnutie šokov a vžitie sa do roly VV… (aj ten bazén stál za to!)

Jednoducho, kto nebol, nevie si ani predstaviť o čo prišiel! A my sme si zdvihli poriadne latku pre budúce razy…

Choč 2005

Aktuálne informácie! Práve som pridal na web ešte „mokré“ fotky z najnovšieho memoriálu dr. Slimáka. Pre menej oboznámených – ide o pravidelný letný výstup na Veľký Choč, ktorý organizuje miestny úrad a športový klub v Liskovej na počesť svojho významného člena. No, ale keďže aj moja vetva rodiny pochádza z okolia Ružomberka, a turistike sa nevyhýbame, nechýbali sme ani na tomto ročníku.
Počet ľudí utešene narastá – najmä teda miestnych, ktorí to prvý rok trochu odignorovali (keďže pršalo, hecli sa zväčša blaváci…). Organizácia funguje tiež: odvoz Aviami do Valaskej Dubovej, kultúrny program na vrchole, diplomy a čiapky. A v neposlednom rade guláš a pivo na chate u Dvorských, kde sa vždy trochu zregenerujeme.

Naša „blavácka“ skupina má tiež svoje jadro a variabilnú zložku. Tento rok sme mali dve skupiny:

  • Základný tábor: Ľubka, obaja Zdenovia
  • Vrcholová skupina: Boba, Hermína, Zora s Mingom a Alta, Maťo s Lenkou – a ja (teda aspoň jeden slimák :-))

Psa sme mali len jedného, ale zato podrástol… GPS pochopiteľne nechýbalo (hoci baterky áno). A vylepšili sme to vysielačkami!

Počasie sme si mohli objednať lepšie už len veľmi ťažko. Rovnako ubytovanie malo štýl, domáci sa snažili a apartmánom vlastne nič nechýbalo. Síce sa sem tam cnie za hriskom a jeho neopakovateľnými kúpeľňami…. Dve svadby sme tiež už nezažili, ale jednu päťdesiatku pod nami áno.

Ostatné si treba pozrieť medzi fotkami. Verím, že pribudnú aj ďalšie ročníky – kde budem nosiť potomka zase ja! Možno aj v zime!
46|1||

hlod

Sme na tomto svete preto, aby sme boli niekde doma.

Tatry 2005

Vysoké Tatry 2005

S malou prestávkou sme sa konečne zase dostali do Vysokých Tatier aj k turistike. Už som začínal mať absťák. Úspešne som ho zahnal Priečnym sedlom a prechodom zo Štrbského plesa do Tatranskej Polianky. Asistovali nám pri tom aj členovia akčného jadra indickej skupiny – týmto momentom pozdravujeme Chachu, ktorý sa bohužiaľ nemohol zúčastniť (tak sme mu aj niečo nafotili ako motiváciu).
Sumár športovo-turistických výkonov je slušný:

  • Skalnaté Pleso – Hrebienok (Ľ+D)
  • T. Lomnica – chata pri Zelenom plese: bicykle (Z+R)
  • Hrebienok – Sliezky dom (Ľ+A+D): pešo
  • T. Lomnica – Štart – Sliezsky dom (Z+R): bicykle
  • Skalnaté Pleso – Zamkovského chata – Téryho chata – Priečne sedlo – Zbojnícka chata – Hrebienok (Z+J+R+D)
  • Sedačka – Solisko (Ľ+A+JR)
  • Štrbské pleso – Popradské pleso – Sliezsky dom – Tatranská Polianka (S+A+A+J+T+D)

a k tomu komparatívny výlet do Zakopaného… Hádam stačí na vysvetlenie toho počtu fotiek:
44|1||

Pritom sme už počas regenerácie v aquacity nefotili

Taliansko 2005

Zhruba po štyroch rokoch, čo sme si sľubovali, nie lásku, ale návštevu, sme sa vybrali konečne do Talianska. Ak sa vám zdá táto veta dlhá, predstavte si pätnásť hodín v aute v kuse… Opravujem, nie v kuse, asi so siedmymi zastávkami na cikanie a jedenie. V pohode sme to zvládli, aj Ľubka, čo bolo najdôležitejšie!
Bývali sme v Sabaudii, čo je jedno z miest z Mussoliniho éry, ktorý dal celú oblasť vysušiť. Za týždeň sme pobehali miesta známe aj neznáme. Pokecali a pojedli so Simonou, Gaiou, Fabriciom, Christianom, Sárou, … Príkladne sa snažili o nás starať, ale nakoľko sme tam fakt neboli prvýkrát, trafili sme v pohode všade. V Ríme sme skontrolovali stav základných pamiatok a tentoraz aj hodili drobné do fontány. Minule sme na to zabudli a ako to dopadlo…
Novinkou bola návšteva ostrova Ponza, rozhodne stojí za to pozrieť si niektoré pláže!

42|1||

Pukanské trhy a Bátovce, 2. – 3. 7. 2005

Pukanské remeselnícke trhy 2005

Vytiahli sme Habakuka k rodine a popozerať, čo sa to ešte zachovalo so slovenských remesiel. Odskúšali sme guľášik, vínko, pagáče, štrúdle (!!)… Vliezli do nádrže na vínko, zhodnotili ryžovanie zlata…
A strávili veľmo príjemný večer a ráno na haciende – aj keď rozchodiť toľko jedla dalo zabrať!

41|1||

Cementárka 5.7.2005

alebo ako sme zase naháňali Rada a, ehm, nedobehli

Janka sa ani po neúspešnej nedeli, kedy nestihla Rada o 45 min nevzdala a zorganizovala aj tréning počas štátneho sviatku. Keď už aj vierozvestci išli pešo, prečo by sme sa my nešli previezť. Aby to náhodou nedopadlo ako v nedeľu, stretávali sme sa na konečnej (tej pravej konečnej) autobusu na železnej už o ôsmej. Opakujem, o ôsmej hodine rannej…
Šliapalo sa skvelo, ani noha, ideálne počasie, viac sme si nemohli ani priať. Keďže nám to išlo perfektne, dorazili sme k chate o pol desiatej. To ešte ani nemali otvorené. Len mládež voľne porozhadzovaná po okolí sa kotúľala zo stanov, aút a podobne… Koniec školského roka ako sa patrí – len my sme nemali tie autá.
Už sme si aj fandili, že sme Rada dobehli, lepšie povedané, predbehli. Ale ako sa nakoniec ukázalo, on už bol na ceste späť! Bez komentára, nabudúce ideme o 6 a ešte mu to aj pripomenieme SMSkou.

Na druhej strane na Cementárke bolo fajn, pod dekou, na mäkkých kresielkach (klasický model, naposledy som ho stretol na civilke, MZV v Inchebe, ale o tom niekedy inokedy). Občerstvení fyzicky aj duševne, to najmä ezoterickými časopismi, sme si to odtiahli späť aj s jednou fotopauzou a zberom poľných kvietkov:
40|1||

Montanari, Massimo: Hlad a hojnosť v Európe

Massimo Montanari: Hlad a hojnosť. Dejiny európskeho stravovania
Kalligram
Bratislava 2004
Preložila Mária Štefánková

Relatívne úzku knižočku som si požičal na základe maminho odporúčania a po jej absorbovaní ho môžem s pokojným svedomím šíriť ďalej. Napriek odstrašujúcej obálke, pri ktorej človek zapochybuje, či nejde o zabudnuté dielo stredovekého hororu. Kúzelné je, že autor, ako odborník na stredovek, ho v prvej kapitole zruší. Zlikviduje pojem stredovek ako ťaživú umelú bariéru. Už tu začnete tušiť, že to nebude len bezduché mlátenie slamy.
Prekvapení som tam aspoň ja našiel neúrekom. Ako bol biely chlieb vždy považovaný za lepší a len pre vybranú spoločnosť, ostatní naňho nemali a jedli tmavý z rôznych alternatívnych plodín. Prípadne, že v dlhých obdobiach nebol ani tak neustále prítomný hlad ako strach z hladu, ktorý citeľne ovplyvňoval správanie sa všetkých vrstiev. A zaryté presvedčenie o fyzickej odlišnosti ľudí na základe spoločenského postavenia. Kdeže, sedliak môže (chce?) jesť hustú polievku a hnusný tmavý chlieb, je na to zvyknutý a jeho telo to zvládne…
Čo ma na druhej strane neprekvapilo, je postupná degradácia kvality stravovania postupom času. Kedysi bola strava (diéta) podstatne pestrejšia – chodilo sa loviť do lesa, zbierať plody a pod. Časom sa strava redukovala na niekoľko základných potravín (chlieb… nech už to bolo čokoľvek, aj z gaštanov).
Keď už sme pri lovení – viete si predstaviť, že sa niekto zaoberal tým, čo všetko v danom lese rastie a tým pádom, akú výnosnosť (v kusoch diviakov) vôbec má? = hodnota lesa!

Týchto pár nesúrodých poznámok zďaleka nevystihuje hutný, ale príjemný text, hodný pozornosti.

Zázrivá 27-29.5.2005

Predĺžený víkend, alebo fotokrúžok na Orave.
Osvedčený recept na dobrú náladu:

  • Skvelá partia, ešte aj Chacha sa dovalil na jeden večer, všetka mu česť
  • Správny pohyb modlitebného mlynčeka = ideálne počasie, vďaka Andrea!
  • Komfortné ubytovanie, vrátane sauny, upresním, využitej sauny!
  • Malebné scenérie a pravý ovčí syr
  • Korbáčiky!!
  • Jamy (Jánošíkove) a kopce (Rozsutce)

Ale načo toľko textu, keď tu máme zopár výsledkov z foto víkendu aj s komentármi:
39|1||

Jááj, a prečo tu nie je nič aktuálne?!

Aktualizáciu webu som poriadne zanedbal. Na druhej strane som sa snažil dovybaviť sa technológiou aj doma. Tak som si poskladal ufóna, fučiacu a blikajúcu zelenú obludu pod zeleným stolom. Blikanie je hypermoderné a cool, aj keď je to nechcený efekt – to, že bude ventilátor v skrinke farebne svietiť ma vo sne nenapadlo. Posledné PC som skladal asi 2 rokmi, to bude tým…
Aspoň nejaké fotky popridávam do galérie, písanie príde na rad následne. Nehovoriac o tom, že by bolo načim dokončiť upgrade wordpressu na novšiu verziu. Asi si sám na seba pripravím projektový plán. Drobná pracovná deformácia nemôže uškodiť, nie?

Caputo, Robert: Škola fotografovania – Krajina

Autor: Roberto Caputo
Názov: Škola fotografovania – Krajina

A ešte do tretice krajinky. O kvalitách platí to isté ako o celej sérii, jednoznačne doporučujem. Fotenie krajiniek ma baví, veď keď sa pozriem do galérie, tak v poslednom čase tam sú samé stromy… Ale vážne, krajina sa neurazí, neutečie, možno len zájde slnko. Ale v horšom prípade treba počkať pár hodín na to správne svetlo. Takú trpezlivosť nemám, aspoň zatiaľ – a už vôbec nikto, s kým som na prechádzke 🙂 Rozhodne to chce špeciálny fotovýlet!

Vydavateľ: Slovart
Počet strán: 162
Vydané: 15.11.2004
Väzba: tvrdá
ISBN: 8071459534
EAN: 9788071459538

Caputo, Roberto: Škola fotografovania – Ľudia

Autor: Roberto Caputo
Názov: Škola fotografovania, Ľudia; National Geographic

Príručka so všetkými kladmi celej série: dostatočne obsažná, ale zrozumiteľná a s dôrazom na podstatné veci. Nesnaží sa prezentovať fotografovanie ako nedosiahnuteľné umenie len pre vyvolených, ale aj ako úžasné tvorivé remeslo. Bez tvrdej práce to jednoducho nejde. Technické nástroje pomáhajú, ale nenahradia oko a prístup.
Fotenie ľudí je fascinujúce. Aj pri cestovaní som bol častokrát očarený krajinami, architektúrou… Lenže v konečnom dôsledku sa miestny kolorit aj tak najviac odrazil na domácich. Vôbec nie je jednoduché fotografovať ľudí – a ani nejde tak o to, že treba byť stále v strehu. Ja osobne mám najväčší problém s dostatočným priblížením sa a nadviazaním aspoň čiastočného kontaktu.
A presne na toto je ideálna táto knižka – len si ju budem musieť prelistovať z času na čas opäť.

Vydavateľ: Slovart
Rozmery: 13,5 x 21,5 cm
Počet strán: 162
Vydané: október 2004
Väzba: tvrdá
Jazyk: slovenský
Edícia: Škola fotografovania National Geographic
Preložil/a: Igor Kšiňan
ISBN: 8071459542
EAN: 9788071459545

Bežky v Karlovke

Zima 2004-2005 sa v Bratislave zrejme zapíše ako pozoruhodná kopami snehu ešte aj v polovici marca. Dnes ťažko predpovedať, či to je len výstrelok pri globálnom otepľovaní, alebo sa bude realizovať hypotéza, že príde doba ľadová – to zrejme uvidíme. Dovtedy si treba užívať to, čo je. Čiže ak je sneh, tak sa vyhnem cestám a pôjdem radšej na bežky. Aspoň raz za sezónu 🙂
A keď si ešte aj Simona s Tomášom zohnali fungl nové rosiňóly, tak sme sa jednoducho museli vyhecovať. Vzhľadom na zdravotné možnosti, sme sa podelili na podpornú a bežeckú skupinu, 50:50. Jezuitské lesy za Karlovkou spĺňajú všetky požadované vlastnosti dobrého terúnu: primerané výškové rozdiely, plno snehu a málo vetra (okrem poľa), nepreberné množstvo trás a chodníkov, vyšľapané cesty a stopy… a blízko k zaparkovanému autu a krčme v neposlednom rade. Môžem každému len doporučiť!
Veď sa pozrite: 29|1||

Adams, Douglas: Dlouhý, temný čas svačiny duše

Autor: Douglas Adams
Názov: Dlouhý, temný čas svačiny duše
Pôvodný: The Long Dark Tea-time of the Soul

Dirk Gentley a jeho holistická kancelária. Presný opak priamočiarych akčných románov (predchvíľov som opisoval Brownov Bod Klamu…). Neuveriteľné množstvo nápadov, hoci na ich hustotu v stopárovi to predsa len nie je. Fantastické sú rôzne skratky a rozvinutia myšlienok, nad ktorými sme bežne leniví premýšľať. Už samotný nápad, že zmyslom života pre Odina bude čisté posteľné prádlo…
Adamsove knihy sa nedajú veľmi opisovať, buď to zvládnete a prečítate, alebo nechajte tak. Ale stoja vždy za to.

Vydavateľ: ARGO
Počet strán: 198
Vydané: 2004
Väzba: brožovaná
Jazyk: česky
Preložené z: The Long Dark Tea-time of the Soul
Preložil/a: Jana Hollanová
ISBN: 8072036300
EAN: 9788072036301

Brown, Dan: Bod klamu

Autor: Dan Brown
Názov: Bod klamu

Aktuálny fantóm rebríčkov bestsellerov sa posnažil a vypracoval komplikovanú zápletku s mimozemským životom. Bol to podvrh – ale v konečnom dôsledku o ten fakt ani nejde. Forma je podobná, ako predošlé (Da Vinciho kód, Anjeli a démoni), len sekty nahradili všemocné inštitúcie ako NSA, NASA… americký prezident. Hoci sa to sprvu tvárilo ako kritika práve tohto úradu, jeho odporcovia nech radšej koniec preskočia.
Celkovo na mňa kniha pôsobila prepracovanejšie ako Anjeli, hoci nie je až taká mystifikačná ako Da Vinciho kód. Dej je rýchly a postavený na dostatočnom množstve zvratov, aby udržal čitateľa v napätí. Z faktografického pohľadu treba uznať, že opäť autor (tím) popracoval a prebrowsoval značnú časť webu. A to je hádam najpútavejšie na všetkých jeho knihách (ako to začal už „Kmeň Androméda“ kedysi). Okrem remeselnej zručnosti a prekvapujúcich zvratov pri odhaľovaní aktérov.
Poznámka, hoci tá knižka vyzerá celkom objemne, mne vydržala zhruba do pol tretej ráno (od večera)…

Vydavateľ: Slovart
Rozmery: 130 x 210
Počet strán: 492
Vydané: 17. 2. 2005
Väzba: tvrdá s prebalom
Jazyk: slovenský
Preložil/a: Otakar Kořínek
Preložené z: Deception Point
Vydanie: 1.
ISBN: 8071459844
EAN: 9788071459842

Clarke, Arthur: 3001 poslední vesmírná oddysea

Autor: Arthur Clarke
Názov: 3001 poslední vesmírná oddysea

V jedno nedeľné ráno som sa pozrel do SF knižnice hľadajúc niečo klasické. Arthur Clarke je klasik najklasickejší. A vynechať posledné dielo z klasickej série, to by bolo horšie ako množstvo klasikov v týchto dvoch vetách.
Knihu som nakoniec odložil v nedeľu večer, ale to rozhodne neznamená, že by za to nestála. Len sa skrátka rýchlo číta. Clarkova decentná predstava, čo sa asi zmení za 1000 rokov bola kúzelne v protiklade chmúrnych verzií autorov kyberpunku. Okrem niekoľkých technológií, ako sú veže po orbitu, to bol vlastne celkom ľahko predstaviteľný svet. Ja osobne si ale nemyslím, že by to človek z roku 2001 mal oveľa jednoduchšie v roku 3001, ako dedinčan z roku 1001 s rovnakým posunom… Akosi, pred 40 rokmi si kto predstavoval mobily, internet, LCD displeje – ale hovoriace roboty bežne. Budúcnosť bude určite zábavnejšia 🙂
Kniha je pomerne priamočiara, jediná zápletka je vysvetlenie čiernych monolitov ako neinteligentných strojov. Ešte k tomu mierne sa kaziacich (hoci nie je presne vysvetlené, čo sa na nich kazí, len si zle vykladali stav spoločnosti na konci 2 tisícročia – podľa mňa si ho vyložili správne, len ho nemenili). Chutné je riešenie, hádam ho môžem prezradiť, vo forme vírusov. Zaujímavým spôsobom extrapolované na zložité matematické problémy (neriešiteľné). Niečo podobné sa vyskytlo kedysi dávno v „Komande Venuša“, už ale nepamätám autora.

Záver: povinné čítanie pre nadšencov klasikov a vesmírnej oddysey. Kto hľadá akčné SF, prípadne komplikované charaktery a zápletky, nech radšej hľadá ďalej.

Vydavateľ: Alpress
Rozmery: 130×205
Počet strán: 272
Vydané: 2004
Väzba: vázaná
Jazyk: česky
Preložené z: angličtiny
Preložil/a: V. Svoboda
ISBN: 8072189662
EAN: 9788072189663

Helenkina päťdesiatka

Ešte raz, všetko najlepšie, Helenka!

Sobotné poobedie a večer piateho februára naozaj stál za to, veď sme sa aj zišli prakticky všetci! Helenka oslavovala päťdesiatku, hoci to stále považujem (a nie som sám) za preklep na matrike a v skutočnosti má asi štyridsať. Príjemné chvíle v rodinnom kruhu sa nám nepochybne všetkým vryli do pamäte. No, ale keby si predsa len niekto chcel pripomenúť niektoré z okamihov, skočte sa pozrieť do galérie:
28|1||
Komentáre uvítam, vtipné obvzlášť. Možno vás naláka aj zvláštna príchuť fotiek (hoci hovoriť o príchuti digitálnej fotky je asi ako farba kvarku) – musel som ich totiž asi tri hodiny obnovovať z karty, ktorú mi nemenovaná osoba zmazala…

Krpáčovo február 2004

Zimné radovánky v Krpáčove 24.2 – 27.2.2005

Dovolím si citovať Janku Sýkorku, ako bolo:
romanticky rozpravkovo laskyplno nadherne haluskovo oddychovo kartovo
superstarovo zjazdovkovo bezkovo nocnovyletovo, uff…vrzgajuco snehovo
hexentancovo mysosupovo prechadzkovo cistovzduchovo, mnam mnam-ovo,
vypchatomedvedovo smutne oko terezkopsovo rannefotolapacovo…..skratka,
VSEHOCHUT…

Ale lepšie raz vidieť, ako sa brodiť dlhým textom, takže:
27|1||

Ankety

Pre spestrenie som pridal na úvodnú stránku anketový systém. Ja viem, že je dnes toho hlasovania všade dosť. Tu ale môžete hlasovať aj bez mobilu a SMSiek za 12 SK, či koľko to býva… A dokonca ani nikoho nevyhadzujeme v nasledujúcom kole!
Naopak, dobré nápady na verejné hlasovanie sú vítané 🙂

Ešte poďakovanie autorovi – Chi Kien Uong. Nech žije globalizácia!