Otrepané je tvrdenie, že čas letí. Jeden z mnohých nových zážitkov bolo pre mňa zistenie, že pri Kukovi má zase aj minúta veľký význam! Posúďte sami:
- Každou minútou hojdania skoro 8kg „krpca“ sa násobí vynaložená energia a nepriamo úmerne exponenciálne klesajú fyzické sily
- Každá minúta jeho plaču ma trápi a núti k tvorivosti a empatii – prečo plače a ako mu pomôcť
- V neposlednom rade, každá minúta jeho šťastného úsmevu vynahradí aj hodiny plaču!
Kuko nám rastie ako z vody, hoci sa k nej dostal iba pri kúpaní. Hoc čisto živený statočným slovenským materským mliekom, nepasterizovaným, rastie nám zo dňa na deň. Najmä po dlhšom dni plnom pracovných stretnutí sa mi zdá, že je očividne väčší. A vnímavejší. A pozornejší. A šikovnejší. A… skrátka, nadšený tatino 🙂
Odkedy sa naučil posadiť sa s malou dopomocou, veľmi rád a často upažuje ruky, aby sme mu k tomu pomohli. Nedávno objavil aj to, že nohy sa dajú zodvihnúť a tak na ne dočiahnuť. Nehovoriac o jeho občasných príhovoroch, kde ma veľmi mrzí, že tento jazyk sme sa ako cudzí na škole neučili!
Ešte k štatistickým údajom. Naposledy sme ho vážili doma, 1. januára, kedy sa dopracoval na 7.5 kg. Nakoľko ho máme obidvaja „v rukách“ (pravidelným nosením sa človek naučí…), rozhodne odvtedy pribral. Pre istotu som ho odfotil aj v bugine, aby sme mali čo porovnať onedlho, keď tam už bude sedieť sám.